Ako pracovný portál Mediplio zameraný na ponuky práce práve pre zdravotníkov Vám chceme prinášať aj reálne skúsenosti ľudí, ktorí si prácu hľadali a našli.
Oslovili sme zubnú lekárku a autorku úspešného edukatívneho projektu zapisnikzubarky.sk, MDDr. Andreu Hrubú, aby nám porozprávala o svojej ceste k vytúženej pozícii.
Nie, moje kroky viedli najprv na Úrad práce, pretože som nechcela hneď po škole nastúpiť do práce. Štátnice počas covidu boli náročné, tak som sa rozhodla dopriať si posledné prázdniny a užiť si leto. Až počas tohto obdobia som sa začala rozhliadať po práci, do ktorej budem chodiť s radosťou a odhodlaním.
Na internete, na portáloch s ponukami práce. Vyfiltrovala som si mesto a pozíciu, no našla som len zopár ponúk, ktoré ma reálne zaujali. Škoda, že vtedy neexistovalo Mediplio. Moje hľadanie mohlo byť zaujímavejšie.
Životopis je základ. Podľa mňa by mal byť výstižný, bez zbytočností, ale zároveň obsahovať najdôležitejšie informácie o vás. Som zubná lekárka, takže veľa vecí som jednoducho vyhodila. Budúceho zamestnávateľa určite nezaujímalo, či viem šoférovať alebo či lyžujem. Dôraz som kládla na praktickú časť, kde som konkrétne napísala, čo reálne viem urobiť – teda hard skills. Ale nezabudla som ani na soft skills, tie sú tiež veľmi dôležité. Životopis spolu s motivačným listom som nakoniec zaslala aj klinikám, ktoré aktuálne nikoho nehľadali. Jedným z mojich kritérií bola aj časová dostupnosť práce.
Väčšina kliník sa ozvala do pár dní – niektorí mailom, iní rovno zavolali. Zopár sa neozvalo vôbec. S tými, ktoré mali záujem, som si dohodla pohovor. Rozhodla som sa absolvovať všetky, na ktorých sme sa dohodli. Mala som čas a chcela som si sama porovnať. Niektoré boli v slovenčine, niektoré celé v angličtine.
Stretla som sa s majiteľmi kliník aj s HR špecialistami. Prekvapilo ma, že mnohé zubné kliniky vlastnia ľudia, ktorí nie sú lekári. Stretla som aj veľa skúsených kolegov lekárov, pred ktorými skláňam klobúk. Niektoré pohovory boli veľmi príjemné, pri iných som mala pocit, akoby ma grilovali.
Áno, bohužiaľ. Ako 25-ročná absolventka som dostala otázku, či mám priateľa a ako dlho sme spolu. Na inom pohovore mi dali do ruky dotazník s rodinným stavom a počtom detí. Inde sa pýtali, či plánujem ísť po roku na materskú. Jedna kolegyňa dostala dokonca otázku, či je plodná. Nikto by sa vás toto pýtať nemal. No zo skúsenosti viem, že môže. Dôležité je byť na také otázky pripravená. Pre mňa to malo jasný signál: toto nie je miesto, kde chcem pracovať.
Určite. Pred pohovormi si utrieďte, čo vlastne očakávate. Zamyslite sa nad tým, aký typ úväzku preferujete, koľko hodín chcete pracovať, čo môžete ponúknuť vy a čo zamestnávateľ vám. Riešte aj ďalšie vzdelávanie, finančné ohodnotenie a ujasnite si, či sa rozprávate o superbrutto, brutto alebo netto sume. Nezabudnite na dovolenku či stravovacie benefity. Na každý pohovor som prišla s diárom, aby som mala prehľad. A odporúčam si prvý pohovor s niekým natrénovať, aby vás otázka „Povedzte mi niečo o sebe" nezaskočila.
Anonymný inzerát — dajte o sebe vedieť bez životopisu. Zamestnávatelia vás oslovia sami.